Môj pes je chorý, preto potrebuje antibiotiká.

Hovorí sa – aká bolesť, taká medicína. Toto porekadlo má v prvom rade prenesený význam, ale dá s tu nájsť aj kus medicínskej pravdy. Na každú chorobu ľudí aj zvierat by mal lekár naordinovať správnu a účinnú liečbu. V roku 1928 škótsky lekár a biológ Alexander Fleming uskutočnil veľký objav. Traduje sa, že pred odchodom na dovolenku nechal na stole svojho pracoviska jednu neuzavretú kultivačnú misku s bakteriálnymi kultúrami. Po návrate si všimol, že na niektorých miestach živnej pôdy v kultivačnej miske baktérie nerástli, respektíve vymizli. Bolo to veľmi neobvyklé. Živná pôda v miske predsa obsahovala všetky potrebné esencie na rast baktérií. Zistil, že príčinou bola pleseň, lepšie povedané látka, ktorú táto pleseň produkovala. Podľa tejto plesne, v latinčine známej ako Penicillium notatum, pomenoval Fleming onú látku penicilín. Intenzívnym výskumom sa podarilo nájsť mnoho ďalších látok s podobným účinkom na baktérie a tieto snahy pokračujú dodnes. Spomínané látky sa súhrnne nazvali antibiotikami.

Je všeobecne známe, že antibiotiká sa široko využívajú pri liečbe rôznych chorôb ľudí, ale aj zvierat. To je ich účel, správne a prospešné využitie.

Krátko po objave antibakteriálneho účinku antibiotík sa prišlo na to, že ich pravidelné pridávanie do krmiva hospodárskych zvierat má za následok vyššie hmotnostné prírastky a preto sa stali zaujímavým ekonomickým prvkom vo výkrme dobytka a iných hospodárskych zvierat. Práve toto sa však ukázalo ako dosť nešťastný krok. Antibiotiká totiž prenikli do mäsa zvierat a touto cestou v malých množstvách vo forme zostatkov (reziduí) do organizmov ľudí. Tieto veľmi malé množstvá stačili baktériám v ľudskom tele na to, aby sa s nimi oboznámili, „oťukali“ si svojho nepriateľa a vytvorili obranu vo forme bakteriálnej rezistencie voči antibiotikám. Preto sa začalo stávať, že nasadené antibiotiká na liečbu infekcie jednoducho nezabrali. Dodnes prebieha neustály boj lekárskej vedy s baktériami. Jedna strana báda po nových účinných látkach a druhá so svojou, pomerne jednoduchou, ale veľmi schopnou a odolnou genetickou výbavou, hľadá cesty, ako s antibiotikami bojovať.

Toto všetko, spolu s inými početnými vedľajšími a nežiadúcimi účinkami antibiotík, predurčuje lekárov, ako aj veterinárnych lekárov, pracovať s týmto výdobytkom lekárskej vedy veľmi obozretne a zodpovedne, niekedy citlivo, inokedy razantne, ale vždy dôsledne.

Všeobecne sa dá konštatovať, že po antibiotikách siahame pri podozrení alebo potvrdení infekčného ochorenia (napríklad zápalu priedušiek), najmä vtedy, keď je spôsobené baktériami.

Mnohé infekčné ochorenia však nie sú spôsobené baktériami, ale vírusmi. Antibiotiká nie sú účinné v zabíjaní vírusov, napriek tomu sa používajú aj pri vírusových ochoreniach. Možno to znie ako protirečenie, ale aj tento krok má svoje opodstatnenie. Vírus totiž napríklad v dýchacích cestách dokáže spôsobiť zápal sliznice. Tá vtedy začne produkovať oveľa viac sekrétu ako za normálnych okolností a ten sa stane živnou pôdou pre rozmnoženie baktérií, ktoré sú v dýchacích cestách normálne prítomné. K vírusovej infekcii sa teda pridá komplikujúca bakteriálna infekcia a stav sa zhorší. Preto už pri podozrení na vírusový zápal zväčša nečakáme a znižujeme šance baktérií antibiotikami. S vírusmi si imunitný systém väčšinou vie poradiť sám. Môžeme ho podporiť inými liekmi. V prípade zápalu priedušiek napríklad sirupom na skvapalňovanie hlienov a ľahšie vykašliavanie. V odôvodnených prípadoch si zviera hospitalizujeme, teda liečime ho u nás v nemocnici.

Vyššie v článku sa uvádza, že existuje mnoho antibiotík. Je preto pochopiteľné, že sa líšia svojimi vlastnosťami. Napríklad efektivitou voči konkrétnym druhom alebo skupinám baktérií, prenikavosťou do orgánov, vedľajšími účinkami. Voľba vhodného antibiotika je preto veľmi dôležitá. Okrem toho je dôležitá dĺžka liečby. Všeobecne platí, že antibiotiká sa podávajú minimálne päť dní. Je to hlavne kvôli spomínanej rezistencii. Ak sa 5-dňová liečba nedodrží, nastáva riziko vzniku rezistencie a v budúcnosti toto antibiotikum nemusí byť účinné. Maximálna dĺžka liečby sa riadi hlavne podľa vývoja stavu.

Nie je teda nutné liečiť každé zakašľanie alebo hnačku Vášho zvieraťa antibiotikami. Veterinárny lekár sa na základe anamnézy (informácií od Vás) a klinického vyšetrenia sám rozhoduje, či sú v konkrétnom prípade antibiotiká indikované, teda objektívne potrebné. Zvolí formu podania – injekčnú alebo tabletkovú a určí interval dávkovania (1x denne, 2x denne,…) a dĺžku liečby. Tesne pred ukončením liečby je potrebná kontrola.