Mýty a pravdy pri ultrasonografickom vyšetrení malých zvierat.

V posledných rokoch sa ultrasonografické vyšetrenie stalo pomerne dostupným a obľúbeným vyšetrením, ktoré má oproti iným zobrazovacím technikám niekoľko výhod. Je úplne bezpečné keďže využíva zvukové vlny a nie žiarenie, v drvivej väčšine prípadov nevyžaduje sedáciu alebo anestéziu pacienta (oproti CT, MRI a aj RTG). Vyšetrenie však trvá dlhšie a vyžaduje určitú skúsenosť diagnostika, keďže oproti RTG sa jedná o dynamický obraz (RTG je statický) a tým aj náročnejší na posúdenie fyziologických alebo patologických stavov.

Pri voľbe zobrazovacej techniky je potrebné pamätať na niekoľko skutočností. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti zvuku nie je vhodné resp. je takmer nemožné vyšetriť niektoré štruktúry ako kosť alebo dutinu naplnenú vzduchom/plynom. V týchto štruktúrach sa dramaticky mení rýchlosť prechodu vzduchu a vzniká veľký odraz, preto nám poskytujú tzv. akustický tieň, kedy sú štruktúry uložené za/pod týmito tkanivami nediagnostikovateľné. Preto sa napríklad ultrazvukové vyšetrenie veľmi málo používa na vyšetrenie pľúcneho tkaniva (je naplnené plynom) alebo mozku (kvôli kostnému obalu-lebke). Existujú ale výnimky a toto vyšetrenie sa dá s úspechom použiť pri hľadaní zmien u pacientov s fontanelami (nezrastené lebečné kosti). Prítomnosť vzduchu v zažívacom trakte takisto limituje jeho vyšetrenie, aj keď sa po správnej príprave pacienta dá s úspechom použiť. Každopádne v takýchto prípadoch skôr slúži ako doplnkové vyšetrenie spolu s RTG vyšetrením (natívnym, kontrastným).

Osobité postavenie má ultrasonografia v ortopédii. Jedná sa síce o limitovanú diagnostickú metódu, ale s použitím lineárnej sondy s vysokou frekvenciou môžeme úspešne vyšetriť niektoré špecifické väzivové a kĺbne štruktúry ako napríklad odstupovú šľachu bicepsu, ktorá prebieha ramenným kĺbom, alebo napríklad samotnú Achillovu šľachu.

Ultrazvukové vyšetrenie sa stáva dominantným najmä pri vyšetrení parenchymatóznych orgánov brušnej dutiny, tzn. pečeň, slezina, obličky, močovopohlavný aparát, lymfatické uzliny a veľké cievy. S pomerne veľkým úspechom je používané aj pri diagnostike ochorení podžalúdkovej žľazy, tu je však nižšia citlivosť vyšetrenia a sú potrebné ďaľšie doplnkové vyšetrenia na potvrdenie pravdepodobnej diagnózy. Ultrazvukové vyšetrenie je takisto vynikajúcou pomôckou pri odoberaní vzoriek tkanív z orgánov alebo novovzniknutých más v brušnej dutine, kedy odbúrava nutnosť chirurgického odberu histologických vzoriek.

Ultrazvukové vyšetrenie je primárnou technikou v diagnostike ochorení srdca. Pri tomto vyšetrení je však potrebná určitá zručnosť, keďže tzv. „diagnostické okno“ pri vyšetrení srdca je pomerne malé vzhľadom na úzke priestory medzi rebrami pacienta. Takisto je vhodnejšie použitie špeciálnejšieho vybavenia (phased array sondy, doppler a pod.). Nedokážeme ním vyšetriť celú hrudnú dutinu, preto je RTG vyšetrenie stále nezastupiteľné v diagnostike napríklad pľúcneho edému, ktorý je častým sprievodným problémom pri srdcových ochoreniach. Pri vyšetrení srdca je pomerne významné aj využitie dopplerovskej sonografie, kedy vieme ukázať tok a rýchlosť krvi v jednotlivých oddieloch srdca a tým pádom diagnostikovať rôzne abnormality napr. v chlopniach. Doppler sa dá aj nepriamo využiť pri meraní tlaku krvi v jednotlivých oddieloch srdca prípadne v pľúcnom a systémovom obehu.

Na našom pracovisku disponujeme moderným ultrasonografickým prístrojom Mindray DC 3-Vet, vybavený troma sondami : mikrokonvexná – 5,0-8,5 MHz pre vyšetrenie brušnej dutiny; fázová sonda 2,0-3,0, resp H3,5-H4,0MHz určená špeciálne pre vyšetrenie srdca a lineárna sonda 8,0-12,0 MHz s pomerne širokým uplatnením od diagnostiky brušenj dutiny po ortopedické vyšetrenia. Prístroj je rovnako vybavený všetkými štandardnými aj nadštandardnými modulmi doplerovského zobrazenia (CFM,DPD,PWD a CW) a kontinuálnym EKG modulom.