Psíkom malých plemien psov občas nevychádza krok.

Mýtus: Psíkom malých plemien psov (obzvlášť yorkshire teriér, čivava)občas nevychádza krok a preto si tak „ poskočia“.

Pravdou bohužiaľ je skutočnosť, že drvivá väčšina malých plemien psov ako sú yorkshire teriér, čivava, toy pudel, ratlík, shi-tzu, lhasa-apso, pekinéz, čínsky chocholatý pes a mnoho  ďaľších  trpí závažným ochorením kolenných kĺbov. Jedná sa o dedičnú vadu, ktorú prenášajú postihnutí jedinci na svoje potomstvo.  Ochorenie sa začína rozvíjať už počas prvého roku života, počas vývoja jedinca v mladom veku. Výsledkom je stav, ktorý sa nazýva luxácia pately- čiže v preklade vykĺbenie jabĺčka.  Patela – jabĺčko je najväčšia sezamská kosť v tele a má podpornú funkciu pri stabilizácii kolenného kĺbu. Kolenný kĺb je totiž pri pohybe ten najdôležitejší a zároveň najzaťažovanejší. Zjednodušene by sme mohli povedať, že každý krok začína práve prácou kolena. Preto sa do kolena upína najväčšia svalová skupina tela- stehenné svaly. No a práve preto, aby bola práca týchto svalov efektívne využitá na iniciovanie pohybu- kroku smerom vpred, nachádza sa v kolennom kĺbe pomocná, tzv. sezamská kosť- jabĺčko. Práve na jabĺčko sa upína štvorhlavý stehenný sval.  Jabĺčko tak predstavuje jeden z najdôležitejších mechanizmov stability kolenného kĺbu. Aby jabĺčko mohlo dôsledne vykonávať svoje stabilizačné poslanie, vymyslela príroda hneď niekoľko mechanizmov. Jabĺčko má tvar klinu, čiže na priečnom priereze má tvar pripomínajúci trojuholník. Na stehennej kosti je v jej spodnej časti mohutná brázda vystlaná chrupavkou, do ktorej za normálnych okolností  klinovite tvarované jabĺčko „zapadá“.

1. jabĺčko  

2. brázda stehennej kosti

3. predkolenie- holenná kosť

U postihnutých zvierat dochádza k narušeniu tohto kladkového mechanizmu. V takomto kĺbe jabĺčko ako také nemá správny klinovitý tvar ale je výrazne oploštené. Priehlbina na stehennej kosti býva veľmi plytká, čo spolu  so zle tvarovaným jabĺčkom  vedie k jeho opakovanému vyklbovaniu, čiže jabĺčko „vyskakuje“ zo svojej správnej pozície smerom do vnútra alebo smerom von. O medialnej luxácii hovoríme vtedy, ak jabĺčko vyskakuje smerom dovnútra a postihuje prevažne malé plemená psov. O laterálnej luxácii hovoríme vtedy , ak jabĺčko vyskakuje smerom „von“ a postihuje prevažne veľké plemená psov a vo všeobecnosti je toto postihnutie podstatne menej časté, ako to predchádzajúce. Okrem vyššie popísaných abnormalít je pomerne častou komplikáciou nesprávne zakrivenie stehennej kosti, holennej kosti, alebo oboch. Tým sa len komplikuje už aj beztak závažné postihnutie o tzv. uhlovú deformáciu. Závažnosť postihnutia medialnej luxácie pately sa definuje v štyroch stupňoch. Pri prvých dvoch stupňoch hovoríme o miernejšom postihnutí a väčšina takto postihnutých jedincov nevykazuje počas svojho života takmer poruchy pohybu – krívanie. Prevažná časť týchto zvierat počas svojho života rozvinie v postihnutom kolennom kĺbe len mierny stupeň artrózy- degeneratívneho poškodenia a klinicky, teda navonok sa tieto zmeny zväčša neprejavujú. Je to spôsobené najmä vzrastom týchto postihnutých jedincov- jedná sa o malé plemená psov. Samozrejme rizikovým faktorom u týchto zvierat je obezita a rovnako zvýšená fyzická zaťaž postihnutých jedincov. Je preto vhodné poznať zdravotný stav Vášho psíka pred tým, ako sa rozhodnete pre aktívny výcvik alebo agility. Tretí a štvrtý stupeň hodnotíme ako ťažký stupeň postihnutia s jasnou klinickou symptomatológiou –  striedavé krívanie strednej a ťažkej intenzity  a neraz až vokalizovaná  bolestivosť. Je potrebné si uvedomiť, že existujú v zásade tri základné príčiny krívania:

  • bolesť
  • anatomická malformácia ( kratšia noha, krivá noha a pod.)
  • neurologický deficit (porucha inervácie)

U pacientov s diagnózou luxácia pately je krívanie vždy spôsobené najmä bolesťou. To, že psík pri tom nekňučí od bolesti neznamená, že ho to nebolí. Práve naopak. U malých plemien je typické “hopsanie“  na troch nohách s postihnutou končatinou pritiahnutou vysoko k trupu, podobne ako bocian. Je to preto, že bolesť  je taká silná, že postihnutý jedinec končatinu odmieta používať. U veľkých plemien psov je takéto alebo podobné postihnutie kolenného kĺbu (napr. pretrhnutie predného skríženého väzu) často sprevádzané  neschopnosťou vstať, alebo len s obtiažami prejsť niekoľko krokov. Je preto nezodpovedné prehliadať tieto prejavy u postihnutých jedincov. Vzhľadom na závažnosť tohto problému a veľké množstvo postihnutých zvierat, je tomuto ochoreniu venovaná veľká pozornosť už niekoľko desaťročí, najmä v USA a v západnej Európe. Na prvom mieste stojí prevencia. Keďže sa jedná o dedičné ochorenie, ktoré bohužiaľ nie sme schopní diagnostikovať laboratórne skúmaním DNA rizikového jedinca (tak ako je to dnes možné u mnohých iných dedičných vád psov),ostáva jediným relevantným dôkazom iba odborné klinické vyšetrenie dospelého jedinca. A preto jediným preventívnym  riešením je dôkladné posudzovanie chovných jedincov predisponovaných plemien a vyradením postihnutých jedincov z plemenitby. Len takto dokážeme minimalizovať výskyt tohto závažného ochorenia. Mnohé chovateľské kluby v chovateľsky vyspelých krajinách majú takéto vyšetrenie zakotvené v podmienkach chovnosti už viac ako desaťročie.  Je to o zodpovednosti voči samotným zvieratám a voči novým majiteľom šteniatok. Okrem vyššie zmienenej  prevencie je  treba povedať, že rovnako nemálo pozornosti sa venuje aj riešeniu problému u postihnutých jedincov. Je rozpracovaných množstvo chirurgických techník, pomocou ktorých korigujeme postihnutý kolenný kĺb tak, aby sme ho čo najviac priblížili optimálnemu stavu. Keďže sa jedná o korekčné zákroky, nazývame ich artroplastikami (čiže plastika= korekcia kĺbu). Ich úspešnosť je závislá od závažnosti postihnutia,  stupňa rozvoja degeneratívnych zmien v kolennom kĺbe, konkurenčné postihnutia v kĺbe (ako je čiastočné alebo úplné pretrhnutie predného skríženého väzu, poranenie menisku/meniskov a pod.) a v neposlednej rade aj  odbornosťou a skúsenosťou  samotného chirurga, ktorý zákrok vykonáva.  Vo všeobecnosti akceptované sú metodiky, ktorých úspešnosť je viac ako 90% v súlade s publikovanými odbornými údajmi. Metodiky používané na našom pracovisku tieto údaje potvrdzujú. Korekčné artroplastiky kolenného kĺbu vykonávame od otvorenia našej nemocnice, tj. celé štyri roky na základe predchádzajúcich niekoľko ročných skúseností  na Slovensku aj v zahraničí. Vzhľadom na závažnosť a komplexnosť tohto problému je preto  pozitívne, že to je problém riešiteľný a nie je potrebné nechávať postihnuté zvieratá trpieť a „hopkať“ celý život.